Kryštof Bernat stál dlho medzi dvoma svetmi. Na jednej strane hudba — napísal desiatky piesní a spolupracoval s medzinárodnými producentmi. Na druhej strane písanie — začal niekoľko kníh a fascinovala ho teória drámy. No svet okolo neho ho neustále tlačil, aby si vybral: hudobník alebo spisovateľ. „Cítil som obrovský tlak, ktorý rok čo rok rástol. Potreboval som riešenie,“ hovorí Kryštof. Začal teda experimentovať. Spočiatku len pre seba — spájal svoju hudbu s maľbami svojho otca do malých multimediálnych príbehov. Niečo chýbalo, tak pridal text. Čoskoro zistil, že keď je text presne načасovaný na hudbu, dokáže vyvolať omnoho silnejšie emócie. Postupne si uvedomil, že nejde len o jeho osobný umelecký prejav. Túto formu rozprávania sa môže naučiť každý — ak dostane správne nástroje. Takto sa zrodil Wizionary.
